Osamelá cesta a pocit osamelosti

September 2, 2018 Vypnuté Autor: pretože

Osamelá cesta a pocit osamelosti.

Ľudia sa ma často pýtajú, či sa rozhodnem byť osamelý, dlhá a dlhá cesta, necítim sa opustená a sama. Chýba mi blízkosť ľudí?, Môžem sa vo svojom živote spoľahnúť.
Je osamelá cesta neustálym pocitom osamelosti??
Čo je to vlastne samota?
Samota je emocionálny stav, ktorý je výsledkom pocitu odcudzenia a nedostatku pozitívnych vzťahov s ostatnými.
Dotkla sa, naďalej sa dotýka a ovplyvní mnoho ľudí. Trpelo tým veľa umelcov. najprv, čo mi príde na myseľ, je Van Gogh, ktorý ju stvárnil vo svojom vynikajúcom diele Žltá stolička. Každá z literárnych epoch má niekde tému osamelosti.
Osamelosť je inteligentný jav.
Môžete mať pri sebe veľa ľudí, priatelia, aj priatelia a stále buďte osamelí. Je to veľmi subjektívny jav a záleží na našom vlastnom prístupe, aby sme ho cítili.
Pre mnohých ľudí je osamelosť vždy negatívna. V skutočnosti je to pravda. Nedostatok medziľudských schopností, Faktory sú vyhýbanie sa sociálnym kontaktom a nízka sebaúcta, ktoré vo veľkej miere prispievajú k rozvoju chronickej osamelosti.
Byť sám nemusí byť nutne radom smútku a všadeprítomnej apatie. To sa dá využiť a dá sa z toho vyvodiť veľa zaujímavých záverov.
Ja osobne hovorím, že každý zrelý človek potrebuje chvíle, v ktorej bude úplne sám, iba so sebou. Tu mi napadnú slová Josepha Conrada - „Žijeme tak, ako sa nám sníva - sám.“
Život je neustály zhon. Pre niektorých je to práca a kariéra, pre ostatných rodinu, a pre ostatných túžba prežiť život zaujímavým spôsobom. Prečo sa na chvíľu nezastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo od seba vlastne očakávame? Čo, ako nie osamelá cesta, neprinúti nás to robiť najviac?
Keď idete na cestu sami, vôbec to tak nie je, že si stále sám. Každý deň stretávate nových ľudí - núti vás to kontaktovať a učí vás komunikovať. Naučíte sa pozorne počúvať, prejavujete záujem o ostatných a kontakt s úplne cudzou osobou je pre vás stále ľahší a ľahší.
„Najhoršia osamelosť je cítiť sa zle.“ - Mark Twain.
Okamihy, keď ste naozaj sami, sú to väčšinou okamihy zamyslenia.
Pýtate sa nad aspektmi, čo ti predtým ani len nepreblesklo mysľou. Práve v týchto chvíľach sa naučíte prijímať samého seba, myslíte na svoje chyby a uvedomujete si, že taký je život.
Odpúšťate si svoje nedokonalosti a vaša sebaúcta automaticky rastie. Začnete si dôverovať a uvedomíte si, to pravé šťastie k tebe nikdy od niekoho nepríde. Ste to vy, kto musí mať zo seba dobrý pocit, musis si doverovat a vediet, že máš na starosti svoje šťastie. Musíte byť v pohode sami.
Takáto cesta vás dostane do povedomia, že osamelosť je stav mysle.
Môžete na to negatívne reagovať, zľutuj sa a obviňuj z toho celý svet. A môžete k tomu pristupovať konštruktívne. Premýšľajte a vyvodzujte závery.
Byť sám nie je zlé. A ešte viac cestovanie osamote.
Takže ak si prečítame encyklopedickú definíciu osamelosti, uvedomíme si ju, že cesta nás všetko naučí, ktoré nám pomôžu s tým vyrovnať sa.